utorok 30. septembra 2014

Evolúcia vnímania stravy

Dostal sa ku mne príspevok, ktorý pridal Chris Powell na svojom Facebooku. Predstavovať ho isto nemusím a keď áno, tak by som o ňom určite povedala, že je to človek, ktorý mení životy ľudí, ktorí stratili hodnotu seba samých, potom čo sa dostali do stavu extrémnej obezity.
Chris pridal jeden obrázok, ktorý som jednoducho musela zdielať. Nejde vôbec o ten text, ktorý je pri ňom napísaný. Stačí sa len na neho pozrieť a človek pochopí všetko – „čo tým chcel básnik povedať“.

Čo vidíte keď sa pozriete na obrázok – aké emócie to vo Vás vyvoláva. Pardón, ale toto je krutá realita.
Je veľa miest, kde sa dostávate do kontaktu s ľuďmi. Všímate si ich niekedy? Ako sme každý odlišný – to je samozrejme vzácne. Ale odlišný vo veľa veciach. Všímate si, aj ľudí u ktorých vidíte, že majú viac kíl ako je normálne?

Presne ten obrázok hovorí o tom, že ľudia na seba a do seba válajú neskutočné množstvo nepotrebného materiálu – nezdravá strava, fast foody, sladkosti (samozrejme hovorím o extrémnych množstvách), žiadny pohyb, najlepší kamoš televízia či počítač. Plynú mesiace, týždne, roky a na kilečká sa nabaľujú až to príde do štádia, kedy je už veľa krát neskoro (nemyslím tým smrť).

Za pomoci týchto nabalených kíl, alebo tohto odpadu – nazvime to tak, sa človek dostáva do zdravotných ťažkostí. Cukrovka, cholesterol, problémy so srdcom, s kosťami, črevami a nejdem ani pokračovať, viete si to určite predstaviť. A presne o tomto to je!
My ľudia si uvedomíme hodnotu seba, svojho zdravia, svojho života až vtedy keď prídeme do bodu, keď nám to príde neskutočne ľúto. Veď áno má byť aj čoho!

Čo teda urobíme? Ideme na diétu. No a sme doma! Vychádzam z vlastnej skúsenosti – vždy keď som šla na diétu, neskutočne som sa trápila. Nemohla som jesť hento-tamto, mohla som jej len v určitých časových limitoch ... Diéta skončila a ja som bola tam kde som bola aj pred tým, možno aj s dvojnásobkom kíl na sebe.

Podľa mňa diéta nie je správne riešenie. Správne riešenie je určite zmeniť jedálníček, ale zmeniť ho tak, že ho prispôsobíme svojim potrebám. Nejdem tu písať a ani nestojím o to, aby ľudia keď majú chuť napríklad na čokoládu aby si ju nedali. Kľudne áno, ale ide o tú rovnováhu.
Pri zmene jedálnička, verte mi, prídete do štádia kedy sa Vám začne zlepšovať Vás zdravotný stav, budete sa cítiť plný energie, síl, budete cvičiť o dušu – nie na silu ale preto že Vás to baví, ale viete čo je hlavné? Začnete si vážiť Vaše telo a to v takom zmysle, že si zvážite to čo dáte svojmu telu papať.

Budete pozerať na zloženia potravín, na ich kvalitu, začnete si pestovať svoju zeleninku a ovocie, kto máte priestor.  Začnete meniť základne suroviny doma – namiesto normálnej soli si kúpite soľ himalájsku, lebo obsahuje veľa minerálov. Namiesto bieleho cukru, si kúpite cukor kokosový, lebo má nízky glykemický index a má neskutočne veľa vitamínov. Prestanete piť mlieko, lebo zahlieňuje telo a informácia že obsahuje veľa vápnika je klamstvo a urobíte si svoje mlieko napríklad mandlové -  vynikajúce.
Sú dve skupiny ľudí – prvá skupina sú ľudia, ktorý na základe vlastnej inteligencie, či možno všeobecného rozhľadu na tému strava- sami urobia evolúciu.

Druhá skupina ľudí, sú ľudia, ktorý stravu zmenia ale viete kedy ? Vážne ochorenie, vysoká obezita, rakovina ... Ale prečo je to tak ? Je toto nutné ? Myslím si, že nie ... Čo myslíte? 

TU je link na stránku na FB: 


nedeľa 28. septembra 2014

Kde je pravda? Ja už viem!

Spomínala som Vám už to, ako som prestala jesť mäso, živočíšne produkty...
Keď urobíte niečo takéto a vymykáte sa, tej "tradícii" ktorá tu žije od dávna, dostávate sa do rôznych sporov. 

Neustále musíte niekomu vysvetľovať prečo to robíte, čo jete. Dostávajú sa Vám otázky typu - či žijete zo vzduchu, jete trávu a podobne. :) 
Toto isté som mala aj ja - všetci v mojom okolí ma presviedčali a trvá to dodnes, že ako moje telo potrebuje živočíšnu potravu, ako raz niekde skolabujem, nebudem mať menštruácii a ďalšie iné hrôzostrašné príbehy. 

Prečo to ale tak odvážne píšem? 

Včera som bola druhýkrát vo svojom živote darovať krv. Je to neskutočný pocit, keď odtiaľ odchádzate a viete, že ste spravili niečo, čo možno zachráni život niekomu inému. 

Keď som išla na krv prvý krát, dosť som sa obávala, lebo som si v hlave stále premietala tie všetky názory na moju stravu, že mi určite zistia nedostatok vitamínov...

Opak bol však pravdou! Vždy keď idete darovať krv, zoberú Vám najprv malú vzorky krvi, ktorá prejde drobnými testami, či ste vôbec schopný darovať. Tak som teda aj teraz išla "s malou dušičkou" na pokec k pánovi doktorovi.

Pred tým som si však, ale pozrela hodnotu železa, ktorú mi z krvi zistili. Moja hodnota bola 147 (človek keď ide darovať a táto hodnota mu klesne pod 130, už niečo nie je v poriadku). Môj priateľ, ktorý bol so mnou a normálne konzumuje mäso mal hodnotu 150.  Išlo mi hlavne o železo, lebo ako ste sa určite mohli dozvedieť aj Vy, najviac železa sa nachádza kde - v mäse. Bola som naozaj šťastná a týmto pádom sa mi potvrdzuje moja teória a vyvracajú všetky tie, ktoré som sa už stihla napočúvať za to obdobie čo jem inak. 

Išla som teda na pokec k pánovi doktorovi (ináč veľmi milý pán), a dozvedela som sa len to ako som maximálne zdravá, všetko v mojom tele je tak ako má byť a nič mi nechýba. Samozrejme nevedel, že nejem mäso. Túto informáciu som mu zdelila až nakoniec a zostal úplne zarazený. 

To je presne to, že ľudia jednoducho majú strašný problém s tým, keď niekto robí niečo iné, alebo sa snaží robiť niečo iné a hlavne lepšie pre svoje telo. Nedostane sa Vám podpory ale naopak, budete stredobodom pozornosti rôznych vtipov, posmeškov a nedôvery. 
Za ten čas, som prišla na strašne veľa vecí čo sa týka stravy, čo sa týka vnímania svojho tela, ktoré nie je žiadny odpadkový kôš. Je to naozaj tak, že keď dávate svojmu telu niečo lepšie, ono Vám to začne vracať - treba na to samozrejme čas, kým sa zbaví "odpadkov", ktoré ste mu doposiaľ dávali. 
Vedela by som na túto tému strašne dlho polemizovať. Ale na záver mám  pre Vás pripravenú menšiu vtipnú príhodu.

Ako sme boli na tej krvi, tak pred vstupom do nemocnice si musíte dať návleky. Tak som tak urobila aj ja, zobrali nám krv, všetko sme obehli. A už teda vychádzame z nemocnice a môj priateľ si ma začal so smiechom fotiť. Naozaj som nechápala o čo mu ide ale trklo mi. Veď sa pozrite sami. 


Peknú nedeľu prajem 
Simi 


nedeľa 21. septembra 2014

Narodeninová oslava

Minulý týždeň som mala narodeniny, tak som ich chcela osláviť so svojimi priateľmi. 
Bolo naozaj geniálne. :)




Romýšľala som však ale, že čo pripravím mojím hosťom - rozhodla som sa pripraviť nátierky - brokolicovú a avokádovú. Podľa spätných väzieb usudzujem, že zrejme boli aj chutné. :)



Je to veľmi jednoduché na prípravu. Takže tu sú dlho očakávané recepty : 

Avokádová nátierka 

Potrebujeme: 
1 zrelé avokádo
1 menšiu cibuľu
2 strúčiky cesnaku 
1 menšiu paradajku 
soľ, korenie

Postup: 
Avokádo si roztlačíme vidličkou, cibuľku a paradajku nakrájame na drobno. Zmiešame, následne pridáme roztlačený cesnak, dochutíme a nátierka je na svete! :)

Brokolicová nátierka

Potrebujeme: 
1 väčšiu brokolicu 
1 sójovú majonézu 
soľ, korenie 

Postup : 
Brokolicu necháme uvariť. Potom ju scedíme, rozmixujeme ponorným mixérom, pridáme sojolku, soľ, korenie a tamtaradááá nátierka N.2 je hotová! :)

Pri tejto príležitosti by som s Vami chcela podeliť o radosť, ktorú som mala a vlastne aj stále mám, keď som dostala tento úžasný darček. 



 Mám rada darčeky, kedy viem, že ten daný "gratulant" si s tým dal námahu v tom zmysle, že rozmýšľal srdcom. A presne takéto typy darčekov som tento rok dostala ĎAKUJEM. 
Napríklad - moja kuchárska kniha, WAU! :)

Keď som sa začala tak viacej venovať vareniu, mala som dosť obavy - či to o čom budem písať, alebo to čo budem variť a podobne, bude zaujímavé. Strašne ma teší, keď viem, že to čo robím sa páči mne, páči sa aj iným ľuďom, že si varia doma moje recepty, že sa pozerajú na to stravovanie trošku inak. 


Táto moja kuchárska kniha má svojím spôsobom hrozne nakopla, prišla v tom správnom čase. 
Ale všetko je presne tak ako má byť. :)

TU je link na moju stránku na FB: 

Ďakujem :) 
Simi 


utorok 16. septembra 2014

Mrkvovo kokosové dolky

Neustále ma baví vymýšľať niečo sladké - také tie sladké dobroty, ktoré úplne zatienia čokolády. 
Sladkosti, ktoré vymýšľam musia byť jednoznačne sladké to je pre mňa N.1, ale takisto zdravé.  :)

Tak idem Vám teda predstaviť moje kúzelné dolky - bezlepkové. 

Netrpím alergiou na lepok, ale snažím sa múku využívať čo najmenej, teda skoro vôbec. A keď už múku použijem tak rôzne iné náhrady - pohánkovú, kokosovú, kukuričnú a pod. 


Potrebujete: 
1 šálka UNI bezlepkovej múky (kúpite ju aj v BILLE) 
1 šálka strúhanej mrkvy 
1 čajová lyžička prášku do pečiva 
1 čajová lyžička himalájskej soli 
3 PL kokosového nektáru 
250 ml kokosového mlieka 
pohár čistej vody 

Ako na to ... 

  • do misky pridáme múku, prášok do pečiva, soľ, nektár, mlieko, vodu a všetko dobre premiešame. 
  • na jemno nastrúhanú mrkvu pridáme do cesta tiež, a necháme 4-5 minút postáť 
  • opečieme na panvici z každej strany približne minútu
  • je už na Vás čo si zvolíte na dochutenie (inak aj samotné chutia vynikajúco) 
  • ja som ich z ľahka poliala kokosovým nektárom, pridala černice zo záhrady a kokos

Tu si môžete otvoriť moju stránku na FB:
https://www.facebook.com/healthyandhappyrecipes
Dobrú chuť :))

Simi 

pondelok 15. septembra 2014

Ahoj, ja som Simi! :)

Dnes je 15.9.2014  a práve v tomto momente sa narodil nový blog. 
Vitaj na svete itsbysimi.blogspot.com ! :) 

Moje meno je Simi, mám 24 rokov. Venujem zdravému lifestylu. Prečo? 

Krátky príbeh : 

Od puberty ma trápili nejaké tie kilečká navyše. Samozrejme, že som voči nim bojovala - diéty, hladovky, fitness, plávanie, všetky možné športy a nič! Načítala som strašne veľa kníh, prečítala milión článkov, či videí na túto tému. Samozrejme zdravá strava pre každého znamená niečo iné. 


Podstatná informácia je to, že som jedného pekné dňa prestala jesť mäso a aj väčšinu živočíšnych produktov. Nikto ma nenútil, rozhodla som sa sama. A sledujem do dnešného dňa ako sa moje telo zázračne zmenilo - človek tak inak vníma určité veci, niekedy mám pocit, že som ostala viacej precitlivená ako som bola! :)Prestala som brať svoje telo ako odpadkový kôš, ale začala som ho počúvať a prijímať potraviny, nazvime to "palivom", ktoré moje telo potrebuje. Môj život sa zmenil o 300 stupňov. 


Takže tento blog bude venovaný pohľadu na život z inej stránky. Budem sa s Vami deliť o recepty, ktoré vykúzlim v kuchyni. Na stravovanie mimo nej. Možno natočím aj zopár video príspevkov. Články na túto tému, zážitky.. 


Tento blog bude prepojený aj s mojim Healthy@Happy účtom na Facebooku, takže kľudne sa môžte prekliknúť aj tam. :)
TU si viete pozrieť stránku :

Majte ešte krásny sviatočný deň!
Simi